Sociálna fóbia aneb Niesom schopná komunikácie

  Prajem Vám krásny deň! Dnešný článok bude o strachu z ľudí. Ak máte niekto tiež tieto pocity tak dúfam, že vďaka tomuto článku zistíte, že "divní" nieste sami, pretože ja ním trpím tiež.  Ak by niekto nevedel, o čo ide, tu je definícia strachu z ľudí, inak nazývaného aj sociálna fóbia:

Sociálna fóbia, je úzkostná porucha charakterizovaná zdrvujúcou úzkosťou sprevádzanou nadmerným sebauvedomením v situáciách z každodenného života. Ľudia so sociálnou fóbiou majú pretrvávajúci, intenzívny a chronický strach z pozorovania a posudzovania druhými ľuďmi, zo strachu pred uvedením do pomykova, alebo ponížením. - http://medianet.sk/

  Ide vlastne o to, že keď Vás ľudia v minulosti posudzovali (čo samozrejme neplatí vo všetkých prípadoch) alebo Vás často odmietali, nemali na Vás čas (často v domácnosti odmietanie zo strany rodičov), vypestujete si v hlave akýsi odpor alebo skôr strach ku všetkým ľudom ktorých nepoznáte. V prítomnosti viacerých ľudí ste nesvoji, viac sa potíte, červenáte, obšívate sa, príde Vám horúco, zdá sa Vám, že na Vás všetci pozerajú, aj keď o Vás v konečnom dôsledku ani nevedia, vyhýbate sa spoločenským akciám, o ktorých viete, že tam bude veľa ľudí, vyhýbate sa obchodom či dialógom s niekým pre Vás neznámym a ak sa s ním musíte rozprávať, snažíte sa všemožne vyhovoriť.
  Sociálnu fóbiu však ťažko liečiť s psychiatrom a hoci si ľudia, ktorí ňou trpia uvedomujú, aká hlúpa fóbia to je, nedokážu proti nej absolútne nič urobiť, nedokážu ju prekonať. Strach môže byť až tak intenzívny, že prekáža v práci, v škole alebo pri iných aktivitách.
  Napríklad ja v škole na niektorých predmetoch niesom absolútne schopná komunikácie keď ma učiteľ vyvolá alebo mám prezentovať projekt či odpovedať pri tabuli, som v koncoch, preto radšej píšem testy, kde nemusím na nič úste odpovedať a tak sa vyhnúť červenaniu sa. 

  Keď som bola prvýkrát s kamarátom vonku, úprimne som nevedela, či mám skôr vybuchnúť od napätia alebo odpadnúť. Nemyslite si zle, je to skvelý chalan a chcela som s ním ísť, ale to už je prekliatie ľudí so sociálnou fóbiou, jednoducho máme pri ľuďoch nervy. Wow, čo ja som len navyvádzala, než sme sa stretli, asi hodinu som chodila po izbe hore dolu a premýšľala som o tých najhorších alternatívach ktoré sa môžu stať typu : -Čo ak mňa alebo jeho zrazí auto/bus?!
                - Čo ak nepríde?
                - Nikam nejdem, nezvládnem to.
A ďalšie podobné hlúposti typu "Čo ak...?!" ... Nakoniec chcem ešte povedať, že ľudia so sociálnom fóbiou môžu mať kamarátov, aby ste si nemysleli, že sú nejako úplne na konci sociálneho rebríčka, len sa horšie zbližujú, ako tí ostatní.
  Niektorí z Vás asi mňa ani tento článok nepochopili, ale to nevadí, aspoň ste sa dozvedeli, že aj takéto niečo existuje a ktovie, možno už budete voči takýmto ľuďom tolerantnejší, pokiaľ ste doteraz neboli. Užite si ešte dnešný deň, prežite školu, opravujte známky a majte sa krásne!